winter outfit

Asi každý pozná tie momenty, keď sa obzrie spätne na svoj život, svoje činy a jediné mu ostane, sú oči pre plač. Či od smiechu, alebo zúfalstva už nechám na vás, ale v dnešnom článku by som sebe (a tiež vám) rada prostredníctvom blogu povedala pár viet. Nabudúci rok budem mať tridsať rokov a od tínejdžerských liet už nejaký čas ubehol. Na veci sa nielen vekom pozerám inak, ale aj ako matka, mám inú „optiku“. Cítim sama na sebe, že už „tým mladým“ moc nerozumiem (haha). Ale zase, pamäť mi slúži a viem ako som sa cítila a rozmýšľala na takej strednej škole, takže mám v sebe ešte schopnosť empatie voči násť ročným. 

Čo by som dnes povedala mladšej Ivetke?

Photo Roman Kopernicky

Maj k sebe viac úcty

Nikdy som nebola extrémne výrazný typ, ktorý by vytŕčal z davu. Aspoň to tak vidím ja. Nebola som ani punkáč ani barbie. Bola som normálna baba, ktorá sa obliekala normálne a vyzerala normálne. Nikdy som nemala ani výstredné obdobie. Aj napriek tomu, keď sa pozriem na seba v minulosti, bola som iná. Krátke sukne, výstrihy, opätky. Všetko som mala v skrini. Ako nechápte ma zle, aj dnes mám sukne v skrini, ale vtedy som ich nosila inak. Ani to neviem dostatočne vysvetliť, ale možno tento príklad, čo vám poviem, bude hovoriť za všetko. Pri nosení napríklad topov alebo tričiek s výstrihom, som sa často stretávala s tým, že mi všetci pozerali iba tam. Nemusel to byť ani moc hlboký výstrih, ale to si všimnete hneď, keď sa s niekym bavíte, že vám nepozerá do očí. Začalo mi to vadiť. Tak ja rozprávam niečo a dotyčný mi pozerá do očí, ktoré ale nie sú na tvári?! Nenahnevalo by vás to? Mňa veľmi a to bol impulz, že výstrihy už nechcem. Chcem zaujať radšej „obsahom“ teda tým čo hovorím, ako „obalom“.  Samozrejme jeptiška niesom a nechodím zahalená ako medveď, ale už si vyberám topy s väčšou obozretnosťou. Mne to celé ide ruka v ruke s úctou k sebe samým. K poznaniu svojej hodnoty. Chápete čo myslím?

Nech zdvihne ruku ten, čo vie povedať nie! Kedykoľvek a na všetko, čo mu nie je pochuti. Aj ja som sa to musela naučiť a vekom mi to ide ľahšie. Napríklad, povedzte kaderníčke na otázku „Tak čo vravíte, môže byť?“ – Nie, nemôže byť, je to otrasné a vyzerám ako idiot. Alebo v reštaurácií „Chutilo vám jedlo?“ – Nie, nechutilo, bolo to o ničom a za tie peniaze by som čakala viac. A veľa podobných otázok, na ktoré často krát odpovedáme zdvorilo, lebo sa buď nechceme hádať alebo nechceme druhých raniť. ALE mne sa pred pár dňami stala zaujímavá vec.

Photo Linda Oršulová

Ak sledujete môj instagram, určite vám neušla jedna fotka v teréne. Za mňou je biele autíčko, ktoré by som skôr nazvala autisko! Opäť sa nám pod ruky dostal parádny voz od Renaultu a to Renault Koleos. Celkom som sa na neho tešila, keďže už to bolo dávno, keď som šoférovala také veľké auto (moja Yariska pri ňom vyzerala ako bicykel 😀 ). Z čoho sme najviac ako „mladá rodina“ čerpali bol snáď kufor, kde sa nám zmestil kočík a ďalšie Miluškine a naše veci bez problémov. Vy si možno poviete, že nepotrebujem automat, nepotrebujem parkovacieho asistenta, nepotrebujem mať až taký komfort, ale keď si zoberiete, auto (teda aspoň my) využívame každý deň a bezpečnosť a pohodlie by tam malo byť, začnete sa na tieto „vychytávky“ inak pozerať. Úplne najlepšia vec, ktorú som videla prvý krát na živo bol parkovací asistent. 😀 To auto normálne samo zaparkovalo??  Prišlo mi to trochu ako sci-fi.  Vy len pridávate plyn alebo teda korigujete rýchlosť a volant sa točí sám. Vy sa môžete zatiaľ škrabkať na hlave a toto veľké auto samo zaparkuje aj do malého priestoru v centre mesta. Výborná pomoc!

Tak dosť bolo auto revue a pozrite si naše fotečky!

Photo Roman Kopernicky

„Rozmohol sa nám tu taký nešvár..“ Aj takto ste možno videli začiatky niekoľkých stories na instagrame. Ak by ste nevedeli o čo išlo, rada vám to vysvetlím. 🙂 Každý mal o sebe povedať 5 vecí, o ktorých nikto nevie a následne nominovať ďalších ľudí aby odhalili svoje skryté ja! Musím sa priznať, že ma bavilo čítať „priznania“ iných a keďže niektorých poznám iba cez sociálne siete, tak som sa všeličo podozvedala. Som nevedela, že mám toľko gramma nazi kamošov. 😀 Podľa mňa mala táto reťazovka celkom úspech a ľudí bavila, tak prečo si nespraviť ďalšie kolo na blogu? Ideme na to –> PRÁVE TERAZ!

Photo Roman Kopernicky

1# OBEZITA

Dlho pradlho som bola ako dieťa obézna. Nosila som pomaly dámsku veľkosť a mohla by som sa opísať ako chutnučká, tučnučká okaňa. 😀 Držalo sa ma to ako kliešť do mojich cca 12 rokov, kedy som začala chodiť na tanečnú a tam sa môj život otočil o „365 stupňov“. Schudla som a celkovo sa zo mňa stala hezká holka (teda, hovorili tak..občas).

#2 NO BRA

Tak. Je to vonku. Už niekoľko rokov nenosím podprsenku a cítim sa ako vtáčik slobodná. Nebolo to ľahké si na to zvyknúť, keďže stále vám presvitajú bradavky a niektorých to očividne veľmi púta. 😀 Ale tak, povedzme si, moje pohodlie je pre mňa prvoradé. Ani po narodení Milušky, som ju nezačala nosiť (aj keď táto podprsenka na kojenie sa mi veľmi páči) tak uvidíme ako budú prska vyzerať po pár rokoch. 😀 Viete, ešte rada by som si takéto sexy červené šaty obliekla.

Topánky nájdete v TOPANKOVO

3# ŽIADNE VOŇAVKY

Toto celkom súviselo s prechodom na vegánsky životný štýl. Prestala som používať akékoľvek parfumy a voňavky, keďže väčšina je testovaná na zvieratách. Posledný „vonný strek“ som si dala asi pred 4 rokmi a veľmi som si od týchto vôní odvykla. Dokonca mi to veľmi vadí na ostatných ľudoch a mám vyslovene citlivý čuch na tie všetky Armani a Gucci Smuči vône. Z duchovného hľadiska prílišné voňavkovanie môže znamenať, že sa snažíme „zakryť“ samých seba. Nuž, niečo na tom bude.

4# SPÍM S OTVORENÝMI OČAMI

Aby som všetko videla! Jednoducho neviem zatvoriť oči úplne a trošku ich mám pootvorené. No čo, vetrajú sa. haha

5# MILUJEM INDICKÝ BOLLYWOOD

Ten najväčší hudobný a filmový gýč, ktorý ponúka dnešný svet je moja srdcovka. Naozaj stojí za to, si pozrieť nejaký film. Odporúčam Villain film aj so soundtrackom. Veľmi mi to pripomína Indiu, ktorá ma aj po tých rokoch stále drží a teším sa keď tam pôjdeme ako rodina.

Akých je vašich 5 secret vecí?