Oh tá doba sociálna. Alebo skôr asociálna? Kto nie je na sociálnych sieťach, akoby ani nežil. Postujeme fotky, naše súkromie, všetko čo v ten deň, chvíľu zažijeme. Ono keď si to tak zoberiete, vy sa ani nemusíte s kamošmi stretávať a pýtať sa ich čo majú nové, lebo všetko si pozriete napríklad na facebooku. Keď sa tak nad tým zamyslím, to môže byť aj celkom problém nie?
Foto Roman Kopernický


Jasné vidíme sa, zavoláme si
Jasné, veď si napíšeme a dohodneme sa, kedy sa stretneme. A potom zrazu ticho. Tma. Žiadna odpoveď a s dotyčným ste sa nestretli. Ja sa priznám, že mám naozaj pár osôb v mojom okolí, s ktorými sa stretávam pravidelne. Paradoxne, to nie sú kamoši zo škôlky, ale skôr také „čerstvé“ niekoľko ročné kamarátstva. Je to naozaj príjemné sa stretnúť a pokecať o veciach vážnych, banálnych, normálnych alebo nenormálnych aj s niekym iným, ako s manželom či priateľom. Myslím, že stretávanie sa s priateľmi, je celkovo taká očista a preto by sme nemali takéto meetingy podceňovať. A hlavne mamičky! Lebo to viete, veľmi ľahko vám vie „prepnúť“ s rozhádzaných hračiek a neumytých hrncov. Preto treba zmeniť prostredie!