Slovak Design

Ešte pred tehotenstvom som zbožne pozerala na matky, ktoré nosili svoje deti v šatke. Prišlo mi to také..ako to nazvať..prirodzené? A hlavne ten kontakt medzi matkou a dieťatkom ma fascinoval. A ani som sa nenazdala a bola som aj ja „v tom“. Vedela som, že určite chcem šatku a viac menej bolo jasné, že to bude od nich. Práve preto som sa rozhodla, že ďalší diel #slovakdesign článkov bude práve o značke SESTRICE. Dve sestry Barbora & Slávka si povedali, že bolo dosť kancelárie a idú začať s niečim vlastným, svojím. Tak vznikla značka šatiek, ktoré sú určené na nosenie detí.

Ako vymýšľajú dizajny a je podľa nich lepší nosič alebo šatka? Čítajte ďalej. 🙂

Photo Natália Jakubcová

Keď ste začali vyrábať šatky, aká bola „šatková“ situácia na Slovensku? Poznali ich mamičky alebo sa skôr báli ich vyskúšať?

To bolo 3 roky dozadu a na Slovensku nebolo nosenie úplne bežné, ale veľmi rýchlo sa rozmáhalo. Keď vznikli Sestrice, na Slovensku nebola žiadna iná značka tkaných šatiek. Chceli sme na trh priniesť niečo „naše“, keďže tradícia nosenia tu je veľmi dlhá a rovnako aj tradícia textilného priemyslu.

Pamätáte si krátke videá na youtube so značkou Maybelline? V nich vystupovala mladá blondína s výrazným červeným rúžom na perách a vo videu rozprávala o svojich dizajnérskych snoch. Áno, áno, to dievča sa volá Barbora Kubi a v dnešnej ďalšej časti o slovenskom dizajne sa s ňou porozprávame. Je podľa nej ťažké tvoriť módu na Slovensku? Aké zahraničné úspechy dosiahla? Nech sa páči, Baška vám na všetko odpovie! ?

Photo Alex Hraškova

Tvoje meno je už celkom známe vo vodách slovenskej módy a ja osobne sa vždy veľmi teším na tvoju kolekciu. Čo ťa viedlo k prepojeniu kníh a módy vo svojej poslednej kolekcií Knihomoľ?

Ďakujem 🙂 – kniha je pre mňa veľmi zaujímavý predmet. Má svoj vonkajší aj vnútorný „život“, zachytáva a rozpráva príbehy, udalosti, informácie. Nádherné je na nej aj to, že si ju vždy interpretuješ podľa seba – použitím vlastnej fantázie, pochopíš daný text na základe vlastných skúseností. Kniha ťa dokáže vtiahnuť do imaginárneho sveta. Zbožňujem miesta ako knižnica, kníhkupectvo, alebo súkromná knižnica u niekoho doma – vlastne aj u mňa doma sa jedna taká nachádza :-). Knihu v prepojení s odevom vnímam v rôznych kontextoch – spomenula by som napríklad moment, kedy dokážeš podľa oblečenia mnohokrát čítať aj ľudí.

Raz mi môj muž hovoril o malom obchodíku v meste, kde videl baby stáť v rade až na cestu. Vôbec som nevedela o akom obchode hovorí a keď sme išli okolo tak mi ho ukázal. Hneď ma zaujal výklad a následne som si ich pozrela na facebooku. Reč je o Petre Weingart, ktorú dnes poznám osobne a nie raz ma zachránila s výpožičkou vecí na fotenie. 😀 Keďže sama mám zopár kúskov od nej doma, o nej bude v poradí druhý článok o slovenskej dizajnovej móde. Dámy a páni, nech sa páči Petra Weingart osobne!

Photo Natalia Jakubcová

Ako si sa dostala k móde a kedy ťa napadlo, že si otvoríš vlastný obchodík?

U nás v rodine sa šilo celé moje detstvo, keďže mama bola krajčírka. Už ako malá som sa chcela naučiť šiť pre bábiky. Postupom času som si začala všímať módu a oblečenie, ktoré ľudia okolo mňa nosia. Tým, že som bola vždy trošku iná a osobitá, chcela som sa aj ja odlíšiť štýlom obliekania. V tej dobe nebolo veľa možností, preto som si začala navrhovať a šiť svoje vlastné modely, ktoré sa čoraz viac stretávali so záujmom okolia. Túžba po značke pod mojím meno a vlastným obchodom alebo skôr ateliérom prišla časom.

Mojou prvotnou predstavou bolo vytvoriť miesto, kde sa ľudia budú cítiť príjemne a vždy sa radi vrátia hoci iba na kus reči. Jednoducho vybudovať miesto s dušou, a musím sa priznať, že sa mi to aj podarilo presne podľa predstáv, za čo som nesmierne vďačná. Každý deň ma v správnosti môjho rozhodnutia utvrdia spokojné klientky, ktoré sa v mojich modeloch cítia žensky, sebavedomo a hlavne pohodlne za každých okolností a rady sa sem vracajú.