Slovak Design

Viete koľkokrát som sa krkolomne pasovala s hrubým svetrom, kým som ho zdvihla a upravila tak, aby som mohla Sveťa alebo Milušu nakojiť? Veľakrát!! Niekedy som tých vrstiev mala toľko, že ledva som ich všetky zdvihla. A keď je zima a fúka vám na chrbát, nie je to nič príjemné. Oceňujem, že si niekto povedal „A stačí“ a spojil módu a dojčenie dokopy. Baby z Linen Zoya, vytvorili značku, ktoré najprv ponúkala šatky a Ring Slingy na nosenie detí a postupne sa 2 sestry a mama pustili aj do oblečenia. Ich tričká mám aj ja a nekonečné pranie a odstraňovanie fľakov vydržali bez problémov. Tomu hovorím, kvalitný produkt.

Ako baby začínali? Je výroba na Slovensku udržateľná a kvalitná?

Viac vám odpovie Táňa a Alica.

Táňa a Alica

Neskutočne sa dopĺňame. Každá robíme svoju časť práce perfektne, a v mnohých veciach by sme sa nevedeli navzájom nahradiť. Nekafreme si navzájom do svojej práce, a veľakrát rozhovor skončí slovami: ,,Toto nechám v tvojej réžii.”

Móda je neuveriteľne hravá a tvárna. Je toľko možností, čo si dnes môžeme obliecť a núdzu o krásne veci nemáme. Avšak niekedy sa vytráca ich funkčnosť. Hlavne keď svoje deti aktívne dojčíte. Pred každým obliekaním si hovorím: „Ako len v tomto budem kojiť?“ Na instagrame som zazrela novú značku, ktorá v sebe spája estetiku aj funkčnosť pre mamičky. Značka VINDT, ktorú založila Andrea Vindt v sebe nesie zaujímavé posolstvo „Nepretrhni puto.„ V preklade to znamená, že pod touto značkou nájdete modely, pri ktorých nemusíte rozmýšľať, či v nich budete môcť dojčiť. Majú šibalsky všité zipsy, s ktorými budete voľná a nič vás nebude obmedzovať.

Ako začala interiérová dizajnérka módnu značku VINDT? Kde sa jej modely šijú?

foto Roman Kopernický

Značka VINDT, to je oslobodzujúce pohodlie s funkčnosťou a štýlom. Ak by som jej vnímanie mala charakterizovať jedným slovom, bolo by to PUTO. Verím, že bude vnímaná ako niečo krásne a štýlové, a že ľuďom pri nej ako prvé napadnú šaty, ktoré nepretrhnú PUTO!

Andrea Vindt

Kedy ti napadlo, že založíš značku Vindt? Je to klasické oblečenie na dojčenie alebo ponúka niečo viac?

K založeniu značky VINDT ma inšpirovalo moje prvé dieťa – dcéra Jasmin. Milujem módu, a keďže som počas obdobia dojčenia nevedela nájsť oblečenie, ktoré by sa mi páčilo a zároveň spĺňalo “dojčiacu” funkciu, začala som sa pohrávať s myšlienkou o vlastných šatách. Značku VINDT som však v tom čase nezaložila, nakoľko som pracovala ako interiérový dizajnér na viacerých projektoch. 

Keď sa mi ale narodil syn Dorián, predstava o vlastných šatách sa vrátila a bola ešte silnejšia. Bolo mi dopriate, že ho môžem dojčiť, a tak som znova riešila ten istý problém s oblečením ako pri dcére Jasmin. Po rozhovore s manželom, ktorý ma neskutočne podporuje v každom mojom kroku, som sa definitívne rozhodla. Vedela som, že svoje predstavy o šatách chcem zhmotniť a pretaviť do skutočnosti, a že práve teraz je ten správny čas. V rodine som našla 150 % podporu a môj sen sa začal pomalými krôčikmi uskutočňovať.

Modely mojich šiat pre mňa nie sú len klasickým oblečením na dojčenie. Sú pre mňa spojením dizajnu a štýlu, slobody, vnútorného pokoja. Sú jediné svojho druhu. Je v nich neuveriteľná a neopísateľná energia, pretože búrajú zaužívané stereotypy. Keď niekto povie „oblečenie pre dojčiace ženy“, každý si automaticky predstaví šaty, tričká voľného strihu z úpletu, prestrihnuté uprostred pŕs s viditeľnými otvormi na dojčenie. A toto šaty VINDT rozhodne nie sú. 😊

Môj obdiv majú všetky slovenské značky, ktoré robia pekné, nositeľné veci a pracujú na sebe. Pred pár rokmi som narazila na značku Cord Decker, za ktorou stojí Petra Schultz-Izakovic. Mladá baba, ktorá je tak príjemná, že by ste ju najradšej vždy odmenili za jej milosť cukríkom. Svoju značku vedie už roky a ja mám niektoré jej modely zo starých ale aj nových kolekcií v šatníku. Práve teraz je asi doma s jej novonarodeným bábätkom, ale ešte pred pôrodom som ju stihla vyspovedať.

Aký je jej názor na udržateľnosť, aké materiály používa a čo sa robila v ateliéri známeho dizajnéra Alexander McQueen?

Foto Roman Kopernicky

Študovala si odevný dizajn na rôznych školách v zahraničí (Miláno, Londýn). Vieš ich porovnať so slovenskými školami tohto zamerania? Je tam predsa len iný prístup pri študovaní dizajnu u nás a v cudzine?

Keďže som neštudovala VŠ u nás, neviem porovnať prístup našich so zahraničnými. Keď nás pripravovali na príjmačky zo strednej školy na VŠ, veľký dôraz sa kládol na kreslenie portrétov, postavy a doterajšie projekty. V zahraničí sa kladie veľký dôraz na tvorbu, sketchbooky a akým štýlom vlastne designujeme. Ale je aj rozdiel medzi Londýnom a Milánom, pričom v Londýne je proces tvorby veľmi dôležitý, na druhej strane v Miláne hoci bolo súčasťou projektu aj tvorba sketchbookov, pre nich bolo dôležité to finále, hlavný výsledok, teda kolekcia.

V poslednej dobe vzniká slovenských značiek ako húb po daždi. Nie vždy všetko čo sa skrýva za slovom „lokálny dizajn“ stojí za vytiahnutie vašej peňaženky. Náhodou mi Instagram ukázal v príbehoch backstage z fotenia pre Les Minimals. Zaujal ma hneď crop top s nariasenými rukávmi, ktorý vyzeral extrémne žensky. Úplná letná vychytávka. Preto ma potešilo, keď mi písali, že mi radi pošlú nejaké kúsky z ich poslednej letnej kolekcie. Poslala som im svoje miery a o pár dní (asi týždeň) mi priniesli balík s dvomi modelmi. Prvé boli nohavice v sivej farbe a k tomu biela „halenka“. Všetko z ľanu. Keď som sa na veci pozrela a vyskúšala som ich, bolo vidieť, že sú kvalitne ušité. Materiál bol tiež príjemný, či na nosenie alebo dotyk. Takže ma príjemne potešili.

Preto som sa rozhodla, že vám rada predstavím ideu mladej slovenskej značky Les Minimals.

Foto Roman Kopernicky

Biela farba je klasika. V kombinácií s inými farbami ich zvýrazňuje a sama o sebe je symbolom čistoty, nevinnosti. Jej protipól je čierna farba, ktorá sa rovnako ako biela, považuje za „starú dobrú klasiku“. Jing – jang kombinácia dobre funguje nielen v móde, ale aj v bežnom živote. Pretože všetko, má svoj protipól.

Foto Roman Kopernicky

Oblečenie BIELA.clothing

Počuli ste o slovenskej značke BIELA? Jej čistý minimalizmus, ktorý sa opiera prevažne o bielu farbu, si zamilujete na prvý pohľad. Nie je všetko samozrejme iba o bielej farbe, ale neutrálne tóny hrajú prím. Za touto značkou stojí Mirka, ktorá mala víziu svojho brandu a nebála sa do toho pustiť. Fotky s touto značkou sme spravili v olivovom háji v Chorvátsku počas dovolenky. Jej kimonovú košeľu som sa pokúsila obliecť trikrát, ale iným spôsobom. Musím povedať, že spraviť z tejto košele šaty bol nápad storočia!

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, kde sa vzal nápad s BIELA a kde sa vidí Mirka o pár rokov?

Kde vznikol nápad, že začneš tvoriť pod značkou BIELA? A prečo vôbec BIELA?

Predtým ako som sa začala venovať BIELEJ som pracovala v oblasti finančného manažmentu. Móda ma však vždy bavila, moja mama je krajčírka, a teda doma to oblečením vždy žilo. Asi už vtedy sa vybudovala moja blízkosť k móde. I keď ma dizajn ako taký zaujímal, nájsť odvahu na vlastnú značku mi trvalo pomerne dlho. Bohužiaľ nemám za sebou dizajnérske vzdelanie, a preto sa nie celkom rada nazývam dizajnérkou. Snažím sa robiť to, čo ma baví najlepšie ako dokážem a ako to cítim, s tým, že ma výrazne ovplyvňuje umenie naokolo. 

Máte aj vy ženy pocit, že v šatách sa cítite inak? Viac žensky? Keď si oblečiem šaty ja, mám pocit, akoby som tú ženskosť v sebe prebudila ešte viac. Viete, teraz keď som mama, sa cítim ako žena najviac ako kedykoľvek predtým. Ak to spojím ešte s peknými a dobre sediacimi šatami, ženský princíp u mňa priam kríčí „Haló tu som!“. Som rada, že v rubrike o slovenskom dizajne mám mladé dievča, ktorá si ide za svojim snom. Je to Veronika Miháliková, ktorú nájdete na Instagrame pod menom Vivien Mihalish.

Photo Roman Kopernicky

Prečo chcela priniesť rokoko do ulíc, aké strihy obľubuje a čo jej sen?

Aká bola prvá vec, ktorú si ušila a čo ťa k tomu viedlo? 

Asi to nebude úplne originálna odpoveď, ale prvú vec som ušila na strednej škole na praxi, kde som študovala odbor odevný dizajn a bola to čierna puzdrová jednoduchá sukňa. Mamina ma nechcela púšťať k svojmu šijaciemu stroju, lebo sa bála, že jej ho pokazím. 😀 Predtým som skôr kreslila návrhy šiat, čo ma predurčovalo k tomu, že by som mala nastúpiť na daný odbor.

Keď sa pozriem na tvoje modely, tak viem, že je to z tvojej tvorby. Čím sa riadiš, keď navrhuješ? Máš svoje overené strihy, ktoré rada striedaš? 

Keď som sa začala pohrávať s myšlienkou mať vlastnú značku, túžila som po tom, aby sa opäť do ulíc vrátilo rokoko. Aby sa ženy obliekali pompéznejšie, vrátili sa k veľkým sukniam a stali sa princeznami. Pochopila som, aj vďaka návalu každodenných povinností, že to nie je úplne reálne, keďže dnešné princezné musia lietať po meste, utekať za autobusmi, nosiť na pleciach nákupy, šoférovať a venovať sa deťom. Tak som jednotlivé princeznovské a vílovské elementy zachovala, ale použila ich v podobe, ktorá sa dá uplatniť v oblečení na každý deň. Pri nových kúskoch sa teda riadim touto premisou a tým, čo by sa mne samej páčilo, pričom myslím aj na pohodlie žien. Tiež mám zafixované, čo sa páči mojim klientkám. Veľakrát ma totiž pri zákazkovom šití inšpirujú. Mám pár overených strihov, ku ktorým sa vraciam a nakoniec mám pocit, že moja tvorba je taký kruh, lebo rada objavujem a znova vyťahujem aj tie staré strihy. V rámci nového modelu ich inovujem a pridávam do nich nový detail. Teraz som si zamilovala košeľový strih šiat a cítim, že ho dlho budem kreovať do rôznych podôb.

Šaty Vivien Mihalish, Top Missguided, Topánky Dr.Martens