Donna Iveh

V poslednej dobe vzniká slovenských značiek ako húb po daždi. Nie vždy všetko čo sa skrýva za slovom „lokálny dizajn“ stojí za vytiahnutie vašej peňaženky. Náhodou mi Instagram ukázal v príbehoch backstage z fotenia pre Les Minimals. Zaujal ma hneď crop top s nariasenými rukávmi, ktorý vyzeral extrémne žensky. Úplná letná vychytávka. Preto ma potešilo, keď mi písali, že mi radi pošlú nejaké kúsky z ich poslednej letnej kolekcie. Poslala som im svoje miery a o pár dní (asi týždeň) mi priniesli balík s dvomi modelmi. Prvé boli nohavice v sivej farbe a k tomu biela „halenka“. Všetko z ľanu. Keď som sa na veci pozrela a vyskúšala som ich, bolo vidieť, že sú kvalitne ušité. Materiál bol tiež príjemný, či na nosenie alebo dotyk. Takže ma príjemne potešili.

Preto som sa rozhodla, že vám rada predstavím ideu mladej slovenskej značky Les Minimals.

Foto Roman Kopernicky

Biela farba je klasika. V kombinácií s inými farbami ich zvýrazňuje a sama o sebe je symbolom čistoty, nevinnosti. Jej protipól je čierna farba, ktorá sa rovnako ako biela, považuje za „starú dobrú klasiku“. Jing – jang kombinácia dobre funguje nielen v móde, ale aj v bežnom živote. Pretože všetko, má svoj protipól.

Foto Roman Kopernicky

Oblečenie BIELA.clothing

Počuli ste o slovenskej značke BIELA? Jej čistý minimalizmus, ktorý sa opiera prevažne o bielu farbu, si zamilujete na prvý pohľad. Nie je všetko samozrejme iba o bielej farbe, ale neutrálne tóny hrajú prím. Za touto značkou stojí Mirka, ktorá mala víziu svojho brandu a nebála sa do toho pustiť. Fotky s touto značkou sme spravili v olivovom háji v Chorvátsku počas dovolenky. Jej kimonovú košeľu som sa pokúsila obliecť trikrát, ale iným spôsobom. Musím povedať, že spraviť z tejto košele šaty bol nápad storočia!

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, kde sa vzal nápad s BIELA a kde sa vidí Mirka o pár rokov?

Kde vznikol nápad, že začneš tvoriť pod značkou BIELA? A prečo vôbec BIELA?

Predtým ako som sa začala venovať BIELEJ som pracovala v oblasti finančného manažmentu. Móda ma však vždy bavila, moja mama je krajčírka, a teda doma to oblečením vždy žilo. Asi už vtedy sa vybudovala moja blízkosť k móde. I keď ma dizajn ako taký zaujímal, nájsť odvahu na vlastnú značku mi trvalo pomerne dlho. Bohužiaľ nemám za sebou dizajnérske vzdelanie, a preto sa nie celkom rada nazývam dizajnérkou. Snažím sa robiť to, čo ma baví najlepšie ako dokážem a ako to cítim, s tým, že ma výrazne ovplyvňuje umenie naokolo.