Musím sa priznať, že mám jednu malú záľubu. Okrem sledovania a vyhľadávania módy na internete, ma fascinujeme pozerať na foodstyling a dokonalé fotky jedla. Niekedy až žasnem, čo vedia ľudia s obyčajným koláčom narobiť. Designová lyžička, perfektná miska, dokonalé pozadie a hodiny a hodiny strávené robením jednej fotky. My len vnímame tú odfotenú krásu, ale keby ste vedeli, čo je za každou dokonalou fotkou čohokoľvek, určite by ste ostali prekvapený. Do edície #ŽenyZnetu som prizvala šikovnú food blogerku Martu z blogu TheStoryOfCake. Povedzme si to tu otvorene, jej fotky sú perfektné a keďže už má na svojom konte dve kuchárske knihy, bola priam ideálny adept do rubriky. Pri príjemnom obede v záhrade, ktorý pre nás vyštudovaná právnička pripravila, sme sa bavili o dokonalej food fotke, o tom aké bolo vydať knihu, na aké ingrediencie nedá dopustiť a kto sú jej vzory. Nech sa páči, prečítajte si už 4.diel žien z netu!
Photo Alex Kiňova
P.S.: Aj bonus máme pre vás! Pozri nižšie 🙂
Kedy si začala s blogom The Story of Cake a ako si prišla k tomuto názvu?
Blog som začala písať v roku 2014 a celý názov som vymyslela asi za tri sekundy. Chcela som mať blog, korý nebude iba o receptoch, ale aj o mojom živote, kde cestujeme a čo zažívame. Preto je tam slovo príbeh a vedela som tiež, že keď budem blogovať o jedle, tak jedine o koláčoch. Ja sa priznám, že keď som začala bývať so svojím mužom Lukášom, nevedela som veľmi variť. Tak som si povedala, že sa asi najskôr pustím do koláčov a tak vznikol príbeh koláča. 🙂
Na blogu máš veľa receptov na torty, cheesecakes, muffiny. Všetky si ich vymýšľaš sama alebo sa inšpiruješ aj inými receptúrami?
Určite sa aj inšpirujem. Hlavne keď som začínala, všetko bolo formou „pokus a omyl“. Spájam rôzne recepty dokopy, ale tiež sa stane, že to nevýde a koláč skončí v koši. Keď si pozriete úplne prvé recepty na blogu, tam som písala a označovala blogerov, ktorými som sa inšpirovala. Veľmi nerada by som bola označená, že niekoho kopírujem. Aj keď viem, že je už všetko vymyslené, či sú to cupcakes alebo muffiny. Mne samej sa stalo, že okopírovali od slova do slova môj recept a nikto ma tam ani len neoznačil.
Všetky fotky, ktoré sú na blogu su tvoje. Povedz mi, už predtým si vedela ako ovládať foťák alebo si sa to naučila všetko potom?
Naučiť sa fotiť bol u mňa dlhý proces. Mňa to vlastne naučil Lukáš, ktorý ale fotiť sám nevedel. Všetky tie výrazy ako clona, rýchlosť uzávierky som vôbec nepoznala. Všetko som sa to naučila skúšaním a fotením. Minule som sa s kamarátkou foodblogerkou Maťou zo Stvory z kuchyne smiala, ako sme si dávali vodoznak na naše staré a hrozné fotky, aby nám ich náhodou nikto neukradol. Aj dnes keď sa pozriem na svoje fotky, vidím tam chybičky, ktoré by som doladila. Za tie štyri roky od fungovania blogu si myslím, že som sa vo fotení jedla zlepšila a posunula vpred.
Čo je podľa teba základ pri fotení jedla? Svetlo, technika či samotné jedlo?
Dobre si to vystihla, dôležité je mať dobré svetlo. Všetky moje fotky sú fotené za denného svetla a z mojich skúseností viem, že to je úplny základ. Používam aj odrazku a rozptylku, podľa toho, aké tiene chcem. Niekedy stačí iba zatiahnuť závesy. Ak mám pocit, že je to už veľmi tmavé, použijem rozptylku a na druhú stranu použijem odrazku, aby tienie boli menšie. Používam aj čierny kartón, ak chcem aby boli tiene ostrejšie. Naozaj so svetlom sa dá čarovať. Tiež jedlo by nemalo byť až moc dopečené. Na fotke to potom nevyzerá veľmi „šťavnato“ a ja osobne, keď fotím šaláty, ešte ich finálne pofrkám vodou, nech vyzerájú čerstvo. Treba vedieť aj to, že z akého uhlu čo fotiť. Palacinky dobre vyzerajú z vrchu, ale napríklad dolky, ktoré poskladáš na seba, vyzerajú lepšie z predu. Môže sa ale kľudne stať, že toto pravidlo nemusí platiť. 🙂
Na tvojom blogu som videla, že ste vydali už dve kuchárske knihy spolu s Maťkou zo Stvory z kuchyne. Kto prišiel s týmto nápadom?
Mne písali ľudia, že sa tešia na prvú knihu a stále sa pýtali, že kedy výjde. Veľmi ma to potešilo, že je taký ohlas, ale sama som sa do toho púšťať nechcela. Tak sme sa s Martinou spojili a vlastne sme týmto spojili aj naše blogy.
Je to ťažké vydať knihu?
Áno, je. 🙂 Musím povedať, že vymyslieť recepty a odfotiť ich, je najľahšia časť. Maťa trávila hodiny u grafika, kde to celé zalamovali a dávali to do kopy ako celé dielo. Ešte aj vydanie knihy sme robili my dve samé na vlastné náklady. Niečo sme mali zaplatené aj z dohodnutých partnerstiev. Našťastie sa nám náklady rýchlo vrátili.
Tak ako v móde, aj v jedle sú určite trendy. Ako ich ty vnímaš a čo podľa teba teraz najviac „fičí“?
Podľa mňa teraz idú najviac zdravé recepty, rôzne vegánske a bezlepkové jedlá. Aj keď je toho už celkom dosť, nie je jednoduché používať rôzne bezlepkové múky, takže toto podľa mňa stále ľudia hľadajú. Ale naopak, ďalší trend, ktorý vnímam je, že sa recepty vracajú k tým tradičným jedlám. Je to podľa mňa taká protiváha, voči týmto „novotám“, ktoré prichádzajú.
Ako vnímaš vyhadzovanie jedla? Je to celkom fenomén dnešnej doby, kedy ľudia vyhadzujú nezmyselne jedlo do koša, alebo nechávajú zvyšky pokrmu na tanieri.
Keďže viem, koľko energie je za každým jedlom, naozaj ma vytáča keď vidím vyhadzovanie jedla. U nás doma sa to nikdy nerobilo. Fungovali sme tak, že čo bolo na tanieri sa musí dojesť. Ak aj náhodou sa niečo nezjedlo, tak sme to dali psovi. Pri robení receptu pre klienta, sa mi tiež stane, že mi niečo ostane alebo naopak sa recept nepodarí. V tomto prípade, to môže putovať do smetí, ale je to zákazka a ja to musím urobiť aj za cenu „odpadu“. Chvalabohu týchto prípadov nie je veľa, väčšinou to jedlo sa dá jesť, len nevyzerá zrovna fotogenicky.
Si v jedle vyberavá?
Vôbec nie. Aj keď ideme kamarátom na večeru a „kuchárka“ nás upozorňuje, že jedlo nie je dosolené alebo koláč dosť sladký, mne to vždy vyhovuje a zjem skoro všetko. Teplá večera nie je pre každého samozrejmosť a ja si jedlo vážim.
Aké sú tvoje najobľúbenejšie ingrediencie s ktorými pracuješ?
ČOKOLÁDA. Tam je to jasné. 🙂 Ďalej rada používam olivový olej. Či už dochutený alebo nie. Veľa ho dávam do šalátov na finálne doťuknutie.
Ktorý recept je tvoj overený? Taký, čo nikdy nesklame, lebo ho už máš výborne nacvičený?
Tak jednoznačne cheesecakes. Tie som si už vyšperkovala, viem presne ako ho mám piecť aby nepraskol a bol pekný rovný. Možno sa niektorým zdá, že je to jednoduchý koláč, pravda je taká, že aj mne veľa ľudí píše, že sa im úplne podľa ich predstáv nevydaril a pýtajú si odo mňa radu.
Kde kupuješ rekvizity na foodstyling? Vieš nám odporučiť nejaké obchody?
Vecičky na foodstyling nájdeš v H&M Home, Zara Home, House doctor, Broste Copenhagen, Ikea, pár vecičiek mám aj od Katky Kopúnovej, ktorá rozbehla The Kitchen moments. Množstvo vecí, rekvizít vo vintage duchu mám z burzy starožitností, alebo som našla u starkej, či kúpila cez Sashe alebo Etsy. Taktiež si niekedy donesiem zaujímavé vecičky z ciest, napr. drevené misky z Bali, tanieriky z Maroka, vázičky z Kodane, objavila som krásne obchody s keramikou aj v Londýne. Ako pozadia na fotenie používam buď staré dosky, tapety, staré zhrdzavené plechy na pečenie, alebo si pozadie podľa mojich predstáv vyrobím sama.
Ešte nám prosím prezraď, koho najradšej sleduješ z food blogerov?
Ja som od začiatku sledovala už spomínané Stvory z kuchyne a rada si kliknem na Lindu Lomelino, ktorá ma stále fascinuje, ako sa vie vyhrať so svetlom a robiť výborne fotky jedla.
BONUS
Recept priamo na želanie vo vegánskej verzii poliaty čokoládou si môžete spraviť aj hneď.?
Cviklové brownies
-
450 g uvarenej, očistenej a nakrájanej cvikly
- 2 menšie zrelé banány
- 2 dl mandľového mlieka
- 60 ml kokosového oleja
- 220 g kvalitnej čokolády s vysokým obsahom kakaa
- 120 g trstinového cukru
- 280 g hladkej múky
- Hrsť nasekaných vlašských orieškov
- 1 celý balíček bezfosfátového prášku do pečiva
- Lekvár na potretie koláčika (môžeme vynechať)
- Čokoládová poleva
Suroviny máme z YEME plnochutné potraviny. Ďakujeme!
POSTUP
1. Uvarenú a vychladnutú repu dáme do mixéra a rozmixujeme spolu s banánmi.
2. Primiešame mlieko, rozpustený kokosový olej. A nakoniec aj rozpustenú čokoládu.
3. Samostatne si zmiešame cukor, múku, prášok do pečiva, orechy. Cviklovo-čokoládovú zmes pridáme k múke a poriadne premiešame, aby sa všetky ingrediencie prepojili.
4.Vylejeme na väčší plech a dáme piecť v rúre vyhriatej na 200 stupňov asi na 30 minút.
5. Mierne vychladnutý koláčik potrieme kyslejším lekvárom a polejeme čokoládovou polevou (môžeme tento krok aj vynechať).
Môj TIP : Koláč som robila (teda moja mama) neskôr doma a odporúčame všetkými labkami!