HEARTBREAKER alebo tiež lamač sŕdc..tých ženských myslím. Keď som videla toto tričko, hneď som si spomenula na prvé detské lásky. Asi každý sme ich v živote mali. Ja som si hneď spomenula na lásku zo škôlky, Petra Kvasnicu. Bol taký zavalitejší a mal takú tmavšiu pokožku. Viete, takú ako keď prídete z dovolenky. Veľmi sa mi páčil, ale láska ostala neopätovaná. Otázka však je, či sa naozaj tak volal a či tak aj naozaj vyzeral, keďže detská hlavička je nevyspytateľná a za tie roky sa spomienky mohli vygradovať. Ďalšia platonická láska prišla vo vyššom veku, na základnej škole. Dajme tomu, že to bola asi 5-ta trieda, takže tu sú tie spomienky trošku živšie a presnejšie. Bol to sused, čo býval oproti v paneláku na prvom poschodí. Medzi nami bol iba strom, ktorý mi viackrát bránil vo výhľade do jeho okna. 😀 Ja som mala asi 10 alebo 11 rokov a on tuším 26. Teraz keď si tie situácie premietnem, musel sa na mne veľmi smiať. Takže bol vysoký, modrooký blonďák.
Photo Alex Kiňova
Áno viem, totálny puberťácky gýč. Chodil do kostola a verte alebo nie, nejakú tú nedeľnú omšičku som kvôli nemu absolvovala aj ja. Stále som doma pozerala z okna, či ho náhodou neuvidím a keď som ho nebodaj stretla pred domov, tak som to hneď musela referovať kamoškám. Samozjreme, že som si musela zachovať svoju tvár a pri náhodnom stretnutí zoči-voči som sa tvárila akoby nič. Oh, to boli také pekné „jednoduché“ časy. Nič ma netrápilo, iba to, či ho uvidím večer v okne. No a samozrejme, že na Valentína odo mňa dostal pohľadnicu. 😀 Tuším som čakala pred bránou na lavičke, aby som sa tam nenápadne vkradla a mohla ju rýchlo hodiť do schránky. V týchto mojich aktivitách som nebola sama. Mala som dve kamošky z triedy, ktoré si tiež našli platonické lásky z rovnakej partie, ako bol tento blonďák a všetky naše platonické „kroky“ sme spolu poctivo konzultovali. Minule som akurát našla svoj denník a tam to bolo všetko krásne popísané. Dnes už tam chlapec nebýva a každá máme manželov a deti. Dnes pozerám z okna, či uvidím Romča na lavičke kočíkovať a keď začne Miluška chodiť, tak budem opäť pozerať z toho istého okna či sú hojdačky voľné. Jednoducho, okno hrá v mojom živote dôležitú úlohu. 😀
Pamätáte si ešte aj vy svoje platonické lásky?
Urobili by ste niečo inak ako vtedy?
