Nech zdvihne ruku ten, čo vie povedať nie! Kedykoľvek a na všetko, čo mu nie je pochuti. Aj ja som sa to musela naučiť a vekom mi to ide ľahšie. Napríklad, povedzte kaderníčke na otázku „Tak čo vravíte, môže byť?“ – Nie, nemôže byť, je to otrasné a vyzerám ako idiot. Alebo v reštaurácií „Chutilo vám jedlo?“ – Nie, nechutilo, bolo to o ničom a za tie peniaze by som čakala viac. A veľa podobných otázok, na ktoré často krát odpovedáme zdvorilo, lebo sa buď nechceme hádať alebo nechceme druhých raniť. ALE mne sa pred pár dňami stala zaujímavá vec.
Photo Linda Oršulová
Asi prvý krát som musela konfrontovať službu, ktorá teda ani zďaleka nespĺňala to, čo mala. Išla som na burger do nemenovanej prevádzky v centre mesta a vypýtala som si vegán verziu. Respektíve som sa opýtala, či ho vôbec majú. Chlapci boli kapánek zmätení, keďže sa ma opýtali, či môžem baklažán. Vravím, jasné, iba nič živočíšne nechcem v burgeri. Oni, že okej spravíme vám plnšiu „oblohu“ dáme vám tam viac baklažánu atď. Vravím si ok. To, čo mi priniesli o pár minút, ma rozosmialo. Dostala som šalát, baklažán a portobello zapichnuté špajdlou. To je všetko..žiadna žemľa, iba vnútro a ešte mi to obalili do celofánu. Pozerám na to, či zle vidím. Veď kde je ten burger??? Po žemle ani stopa. Prvé, čo ma napadlo, že čo teraz – idem to reklamovať a teda vysvetliť im, že toto asi nie je burger, alebo budem ticho a zjem to.
Už som chcela Romča poprosiť, nech to za mňa vybaví, lebo som moc nemala chuť sa pustiť s nimi do konfrontácie. Ten ale kočíkoval a odišiel. Tak som sa postavila, prišla som k pultu a teda sa pýtam, že čo to ako je? Oni na mňa pozerali, že toto je u nás vegan burger, toto dávame ľudom. Ja pozerám na nich, v duchu sa smejem. 😀 Vravím, nehnevajte sa, ale za portobello v šaláte pýtate 6,90€? Oni, že my nemáme vegan žemľu. Vravím, na začiatku ste tu mávali žemľu, kde nebolo nič živočíšne. Pozreli sa do knihy alergénov a bezlepková žemľa bola bež živočíšnych ingrediencií. Tak sme sa dohodli, že mi dajú teda tú a celé mi to spravia na novo. Po chvíli príde týpek, prinesie mi burger a vraví : „Páči sa, tak sme vám to spravili, ale za bezlepkovú žemľu je príplatok 1€.“ Ja, že čo? To si robíte srandu? 😀 On, že nie, tak to máme nastavené. Jedno euro som doplatila, burger som zjedla a viem, že už tam viac krát nepôjdem. Veľa konfrontácie na mňa za jednu žemľu. 😀
Prosím, neberte to, že som vyberavá alebo fajnová, ale myslím si, že keď si za niečo zaplatím, tak to aj chcem. Toto bol presne ten moment, kedy som musela vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ísť k pultu a povedať, že sa mi niečo nepáči a nie som s tým spokojná. A všetko hlavne slušne. Nemá cenu byť drzý alebo neslušný, s takým prístupom moc nepochodíme všakže. Takže morálne ponaučenie znie: Ak si chcete vyskúšať vaše diplomatické schopnosti a povedať nie asi 5 ľudom naraz, choďte na tento hambáčik! A hlavne vegan verziu samozrejme. 😀
Stalo sa aj vám niekdy niečo podobné, kde ste museli naozaj niečo riešiť?
2 komentáre
Fuuu. Bohužiaľ, toto je ešte stále štýl niektorých našich prevádzok. Ten burger mal byť na účet podniku.
Vidíš to. Ja som bola taká zaskočená, že som nad tým dosť dlho rozmýšľala 😀
Comments are closed.