Na napísanie tohto článku som sa veľmi dlho chystala. Jeho účelom nie je niekoho uraziť, alebo roznášať negatívne vibrácie. Ja sa priznám, že málokedy čítam komentáre a diskusie pod príspevkami (jedine teda ak sú to moje posty). Avšak urobila som chybu a prečítala som si komentáre nad jedným príspevkom, ktorý síce nebol môj, ale bol o mne. No..ako..ja viem, že na sociálnych sieťach je možné všetko, ale že až takto?
Pred niekoľkými týždňami, bolo to ešte v decembri 2019, som mala milú spoluprácu s portálom O2 sóda. Je to v podstate lifestyle portál, kde nájdete rôzne články podľa témy. Áno, správne tušíte, patrí to pod telekomunikačnú sieť O2. Oslovili ma ohľadom článku a spolupráce s telefónom Huawei P30 Lite. Išlo v podstate o to, že ja by som telefón testovala a popritom napísala a nafotila môj bežný deň. Článok sa volal „Ako vyzerá jeden deň blogerky Ivety Kopernickej.“
Foto Roman Kopernický
Hádam nemusím vysvetlovať, že moje dni sa líšia. Niekedy sú kľudnejšie a inokedy lietam z jedného miesta na druhé. Do článku som vyberala také aktivity, ktoré naozaj robím a chcem ich odprezentovať ďalej. Nešla som teda na „akože večeru“ a ani na „akože tréning“ aby som mala čo spomenúť v článku. Po pár dňoch od uverejnenia, som si klikla na post na facebookovej stránke sódy a nestačila som sa čudovať.
Toľko hlúpych komentárov, kde sa ľudia nakoniec pohádajú aj mimo tému príspevku ma ohromilo.
Ako pozor, ja naivná nie som a ilúzie o slušnosti na sociálnych sieťach nemám. Viem aké komentáre padali, keď sa niekoho fotka uverejnila na facebookovej stránke Nákupných maniačok alebo na Dnes nosím. Toľko módnych odborníkov na centimeter štvorcový nenájdeš ani na parížskom fashion week-u. Avšak aj tak som sa čudovala, že čo pod článkom so mnou vlastne tí ľudia hodnotia? Na základe čoho si myslia, že všetko vedia? Na základe článku s piatimi fotkami a desiatimi vetami?
Len sa fláka
Keďže väčšina hovorila, že nič nerobím, tak by som, ak dovolíte, zhrnula čo teda vlastne robím. Venujem sa blogu, fotím aj pre iných klientov obsah na sociálne siete a založila som časopis Ženy z netu. Popri tom všetkom mám Milušu naloženú v kočiari a niekedy sa stane, že na pracovné stretnutia ide so mnou. Áno, niekedy spím aj do 9.00 ale stane sa, že chodím spať o 1 ráno. Tiež sa stane, že kľudne pracujem aj v sobotu alebo nedeľu, prepisujem články, vymýšľam témy časopisu, alebo upravujem fotky. Dokonca, teraz sa podržte, v lete si môžem dovoliť ísť na kúpalisko aj cez týždeň doobeda ha!
Tieto moje aktivity ma bavia, robím ich už dlho a je to môj zdroj finančného toku. Neviem či sa pod slovom práca skrýva iba to, že niekto sedí v kancelárii do piatej poobede, alebo komentujúci chápu pod pojmom „zamestnanie“ aj prácu bez fixnej pracovnej doby. Alebo nebodaj či poznajú niečo také „práca je moje hobby“.
Nečítala som síce všetky komentáre, ale asi komentujúci prehliadli, že pracujem na časopise a asi je to tak jednoduchá vec, že by to zvládol každý. Teraz keď tak rozmýšľam, vlastne nikto tam nespomenul, že mi časopis platia rodičia alebo muž. To by mi celkom do konceptu komentárov sedelo.
Nehovoriac o tom, že vegánska večera (vianočný event s Yves Rocher) bol totálny klinec. Niekto tuším napísal, že keby som nosila celý deň 10kg vrecia aj oškvarky by mi chutili. Keď som bola dieťa, tak mi oškvarky naozaj chutili. A to som ani tie vrecia nenosila.
Bloger ako nadávka
Ja neviem prečo slovo „bloger“ ľudí tak vytáča. Veď bloger je človek, čo má založený aktívny blog – stránku – kde píše o veciach, o ktorých chce. Sú rôzne témy. Krása, politika, pestovanie kvetín, urob si sám…máte čokoľvek. Čo je na tom, keď niekto venuje svoj čas takejto aktivite a nebodaj sa v tom stane dobrý a vie si tým zarobiť na živobytie. Alebo sa z hobby stane fulltime práca, alebo ho toto hobby posunie k iným projektom. Veď to naozaj všetci musíme trpieť každé ráno v pondelok, že ideme do práce, kde budeme len pozerať na hodinky a čakať kým nám padne šichta?
Niekomu vyhovuje mať disciplínu a potrebuje mať veci zadané fixne. Niekto chce úplny opak. Iní sú kreatívni a radi niečo tvoria, niekto o to nemá záujem. Mňa vždy nadchne, keď vidím, že niekto má prácu, ktorá ho baví a vidí v nej zmysel.
Suma sumárum, využívajme sociálne siete na dobré veci a nie na vylievanie si svojich vlastných srdiečok.
s láskou Doňka
3 komentáre
Možno je to strach, možno závisť ale len prchsprostý zvyk už tak zmäteného národa. Kazdý máme však na výber čo budeme robiť, aj keď to nie je vždy lahké v tejto krajine zázrakov. Verím, zme každý máme svoju úlohu na tu zemi a každý by sa ju mal snažiť v sebe nájsť. Prajem ti krásny deň 🙂
Krasne si to povedal!
Ďakujem veľmi pekne, za dobu čo sem tam si prečítam niečo, myslím že sa pomaličky meníš aj keď to nevieš samozrejme k lepšiemu.
Comments are closed.