Máte nejaké zachované postupy a tradície, ktorých sa naozaj pevne držíte? Také, čo jednoducho nikdy nechcete vynechať, lebo to má pre vás určitú symboliku? Ja som sa zamyslela a nenapadlo ma nič. A vlastne mám! Môj dedo hádzal na Vianoce do kútov orechy ako dar. Ale priznám sa, že u nás doma to teraz nerobíme, tak sa to asi nepočíta že?:) Doba sa mení, menia sa ľudia, mení sa spoločnosť. To, čo bolo pred pár rokmi nemysliteľné, je dnes naopak bežné. Mňa zaujímalo, ako žila Slovač kedysi dávno a aké mali zvyky, ktorých sa pevne držali. Tak som začala googliť..
Photo Roman Kopernicky
TY CHUDÁ PÔJDEŠ NA JESEŇ A TY NA JAR!
Podľa klebiet tety Húšťavovej (tak som to našla na internete) sa dievčatá brali v jasných intervaloch. Chudé baby sa vydávali v lete, alebo na jeseň a tie čo boli citujem „správne baby pod batohy“ mali svadbu v zime a na jar. Údajne preto aby bola pôda úrodna.
Kto je tá bohyňa zimy a smrti?
Jar je jedno z najkrajších období. Všetko sa prebúdza a v prvý jarný deň máme aj rovnodennosť. Deň je rovnako dlhý ako noc a to platí pre všetkých na matičke Zemi. Príchod tohto obdobia oslavovali naši predkovia vynášaním Moreny. Bola to slamená postava, ktorá bola odetá do ženských vecí. Mohla symbolizovať buď zimu alebo smrť. Najprv sa nosila po dedine ako dáma a potom ju ľudia podpálili a hodili do rieky. Tým pádom sa rozlúčili so zimou, alebo jej odchodom – smrťou, si chceli obyvatelia zabezpečiť prosperitu obce. No neviem keby som vybehla von pred dom s takouto iniciatívou, kam by som to dotiahla. 😀
Kravu natrieť panskými trenkami?
Vždy, keď boli Veľkonočné sviatky, som sa ako dieťa/malé dievča bála, že ma budú tie chlapčiská šibať hlava nehlava. Keď som si potom ale predstavila, že bude parádny špenát so zemiakmi, aj tešiť som sa na sviatky začala. 😀 My si síce dáme štvrtok dobrý obed, ale viete čo tá „bláznivá“ Slovač všetko v tento deň robila?
- eny a dospievajúca mládež sa chodili kúpať ráno do potoka
- gazdiné pred východom slnka umývali všetok riad, hlavne nádoby na mlieko, aby job kravy mali dostatok
- kravu natreli mužskými gaťami, aby bola plodná
- kone dostali stuhu proti urieknutiu
- dobytok pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom
- ja si myslím, že aj na štvrtok stačí 🙂
Had ako talizman
24.4. kedy je už jar v plnom prúde, oslavuje meniny Juraj. Príroda sa prebúdza a to platí nielen pre rastliny, ale aj pre zvieratá. Kto v tento deň stretol hada, mal mu odrezať hlavu a tým získal účinný talizman. Všetko sa vlastne stále točilo okolo ochrany pred zlou energiou a inými negatívnymi vplyvmi. Čo robíme s menšími obmenami dodnes.
Nepravidelne rozkošatený strom je hanba priatelia
Možno ste postrehli, že pochádzam z Rače a tu sa každý rok oslavuje stavanie mája. Veľa som o tom počula a niečo málo som o tom vedela. Máje sa stavali ešte dávno v antických dobách a mali symbolizovať ochranu pred zlými duchmi. Neskôr sa to v našich končinách vyšperkovalo na priazeň u dievčat. Tento vysoký strom – máj – sa staval pred domy, kde bolo dievča súce na vydaj. Bože chráň aby bol strom krivý! Bola to potom hanba pre dievča aj pre darcu. Mládenci spievali a išli do každého domu kde stál máj. Tam vykrútili a zakrútili tanečným krokom všetky dievky a ženy. Počas toho si vypili a zbierali peniaze za máj. Hotová diskotéka!
Čo bolo bolo, dnes je dnes. Na veľa tradícií sa zabudlo a postupne vymizli. Tie, čo ostali „zkonzumneli“ a ich pravý význam sa stratil. Je na nás do akej miery k tomu budeme pristupovať. Ako ich budeme interpretovať medzi nami samými a našimi deťmi. Prítomnosť je pre mňa vždy prvoradá, no na minulosti staviame. Preto by sme nemali zabúdať na našich predkov a občas si ich pripomenúť a prečítať si informácie o základoch našej slovenskej kultúry.