Asi každý pozná tie momenty, keď sa obzrie spätne na svoj život, svoje činy a jediné mu ostane, sú oči pre plač. Či od smiechu, alebo zúfalstva už nechám na vás, ale v dnešnom článku by som sebe (a tiež vám) rada prostredníctvom blogu povedala pár viet. Nabudúci rok budem mať tridsať rokov a od tínejdžerských liet už nejaký čas ubehol. Na veci sa nielen vekom pozerám inak, ale aj ako matka, mám inú „optiku“. Cítim sama na sebe, že už „tým mladým“ moc nerozumiem (haha). Ale zase, pamäť mi slúži a viem ako som sa cítila a rozmýšľala na takej strednej škole, takže mám v sebe ešte schopnosť empatie voči násť ročným.
Čo by som dnes povedala mladšej Ivetke?
Photo Roman Kopernicky
Maj k sebe viac úcty
Nikdy som nebola extrémne výrazný typ, ktorý by vytŕčal z davu. Aspoň to tak vidím ja. Nebola som ani punkáč ani barbie. Bola som normálna baba, ktorá sa obliekala normálne a vyzerala normálne. Nikdy som nemala ani výstredné obdobie. Aj napriek tomu, keď sa pozriem na seba v minulosti, bola som iná. Krátke sukne, výstrihy, opätky. Všetko som mala v skrini. Ako nechápte ma zle, aj dnes mám sukne v skrini, ale vtedy som ich nosila inak. Ani to neviem dostatočne vysvetliť, ale možno tento príklad, čo vám poviem, bude hovoriť za všetko. Pri nosení napríklad topov alebo tričiek s výstrihom, som sa často stretávala s tým, že mi všetci pozerali iba tam. Nemusel to byť ani moc hlboký výstrih, ale to si všimnete hneď, keď sa s niekym bavíte, že vám nepozerá do očí. Začalo mi to vadiť. Tak ja rozprávam niečo a dotyčný mi pozerá do očí, ktoré ale nie sú na tvári?! Nenahnevalo by vás to? Mňa veľmi a to bol impulz, že výstrihy už nechcem. Chcem zaujať radšej „obsahom“ teda tým čo hovorím, ako „obalom“. Samozrejme jeptiška niesom a nechodím zahalená ako medveď, ale už si vyberám topy s väčšou obozretnosťou. Mne to celé ide ruka v ruke s úctou k sebe samým. K poznaniu svojej hodnoty. Chápete čo myslím?
Váž si svoje zdravie
Vo veku 15-tich rokov je život gombička. Nulové starosti, iba škola a kamaráti. Jediné, čo nás trápilo bolo to, že máme zajtra písomku a my sa musíme akože učiť a nemôžeme ísť von. Nič iné nebolo podstatné. A takýto prístup sme mali ku všetkému. Aj k nám samým. Napríklad prežiť zimu v čapici bolo pre mňa totálne out. Ja som zásadne čapicu nenosila. Mám si dať dlhú bundu? To vážne? To je pre babky! Roztrhané rifle keď je vonku čerstvo nasnežené a niečo pod nulou? Dokonalá kombinácia! Viac úcty k tomu nášmu zdraviu by nebolo od veci v tých časoch. Ušetrila by som si nejaké tie antibiotiká a močové cesty, že jo?. Ešteže ten rozum predsa len prišiel!
Staraj sa aj o svojho ducha a neboj sa zmeny
Keď som mala cca dvadsať rokov, prešla som veľkou zmenou. Trvala hádam aj rok a celkom ma to rozhádzalo. Vraví sa, že každých sedem rokov prechádzame duševnými zmenami a toto asi bola tá moja. Všetky doterajšie aktivity, na ktorých stála moja existencia, ma prestali baviť. Hodiny tanca mi nič nedávali, hudba, ktorú som milovala a nekonečne veľa času som jej venovala (počúvanie, vyhľadávanie noviniek, sťahovanie) mi zrazu prestala dávať zmysel. Celý môj život, mi prišiel veľmi prázdny. Taký o ničom. Že robím niečo zle. Všetko mi prišlo moc hlučné, teatrálne a ja som hľadala opak. Hodiny hiphopu som zamenila za jógu a najnovšie raperské pesničky za meditačnú hudbu. Vtedy prišla aj jedna obrovská zmena. Vegetariánstvo. Zrazu mi konzumácia zvierat prišla scestná a celkovo spôsob, ako ich využívame v náš prospech ma ničil. Pár videí na facebooku spravilo tiež svoje, ale hlavne mi to nedávalo zmysel. Prečo tie zvieratá vlastne jeme, týrame a nemáme k nim úctu, keď sme na nich tak závislí? Moja posledná živočíšna obživa bol divinový guláš, ktorý som si dala hlavne zo slušnosti na návšteve. Ľudia tak, ako mne bolo zle, mi ešte nebolo. V noci sa mi snívalo o diviakoch a to bol iba klinček k pevnému rozhodnutiu, že takto žiť nechcem. Je to už skoro 10 rokov a neľutujem. Áno, aj krvné testy mám dobré, ďakujem.
Snaž sa veci chápať a nie učiť naspamäť
Táto „rada“ sa týka nielen učenia, ale skôr celkového prístupu k novým informáciám. Ja som nikdy nemala problém s učením a so známkami. Vedela som, že keď sa na niečo musím pripraviť, tak to jednoducho musím. V škole som neopisovala a keď som si konečne spravila ťahák, buď som ho nevedela nájsť, alebo som to po sebe nevedala prečítať. Takže starostlivá príprava bola moja cesta. Avšak ľ ahšie sa vám niečo zapamätá, keď to aj chápete. A to by som podčiarkla – učiť sa s porozumením. Celkovo pristupovať k novým informáciám tak, že sa ich snažím hlavne pochopiť. Tak to ide potom oveľa ľahšie do tej našej hlavičky nie?
Negatívne myšlienky nepoznaj
Nie zbytočne sa vraví „Mysli pozitívne“. Naše myšlienky tvoria nášho ducha a preto zaoberať sa „odpadom“, ktorý nás iba zanesie negatívnom, nestojí za to. V minulosti som bola výbušnejšia, mala menej trpezlivosti a celkovo prchkejšie správanie. Vekom, časom, som sa naučila brzdiť a povzniesť sa nad udalosťami. Veľmi mi pomohlo chápať veci tak, že zo všetkého si treba niečo zobrať a ponaučiť sa. Nikdy nevieme, prečo sa dané veci dejú. Netreba robiť hneď závery a druhých súdiť. Žiarlivosťou, nenávisťou a útokmi ďaleko v živote nezájdeme, ale s úsmevom minimálne konkrétny problém prežijeme v zdraví.
Zamysli sa čo ješ
Od mojich 12-tich rokov som mala problémy s akné. Odstupom času viem, že to bolo spojenie stravy a rozhodeného hormonálneho systému. Vedeli ste, že pokožka je najväčší orgán na tele? Podľa mňa je okrem stravy tiež veľmi dôležité, čím sa natierame a akú kozmetiku používame. Ja som mala rôzne obdobia. Niekedy som mala pleť pod kontrolou a niekedy mi bolo pri pohľade do zrkadla do plaču. Chodila som na kozmetiku, vyskúšala som laser na tvár, ale všetko bolo iba dočasne. Jednodznačne mi najviac pomohlo, keď som vysadila mliečne produkty a jedla som ľahšie jedlá. Určitý druh akné (hlavne na brade), sa mi prestal tvoriť úplne. V skratke
- viac zeleniny, smoothie, zelené veci ako spirulina, jačmeň, čerstvé potraviny
- menej cukru! a bielej múky, sladkých nápojov, tažkých jedál, menej polotovarov
Toto skombinovať s vegánskou stravou, zdravými tukmi a v neposledom rade podporiť pečeň, aby stíhala filtrovať nečistoty, bola pre mňa záchrana. Tiež treba pomôcť tráviacemu traktu, aby odpad starostlivo odvádzal do „kanálu“. Táto kombinácia mi mohla uľahčiť akné trápenie, ktoré ma prenasledovalo niekoľko rokov. Najviac mi ale pomohlo tehotenstvo, kedy sa mi všetko veľmi zlepšilo. Samozrejme aj dnes mám ešte vyrážky, ale je to neporovnateľné s tým, čo to bolo.
Aj napriek tomu, že neboli moje rozhodnutia najlepšie, bez nich by som to „nedotiahla“ až sem. Keď sa nad tým zamyslím, všetko sa stalo tak, ako sa stať malo. Hlavne, že sa človek poučí.
Peknú nedeľu prajem!