Kto z vás rád spomína? Na všetko. Či už dobré alebo zlé. Spomienky sú hlboko v nás ukryté a k niektorým sa vraciame, iné radšej nechávame niekde vzadu, v „šuflíku“. K veľa udalostiam mám uložené aj pocity, ktoré som pri nich cítila alebo napríklad vôňe. Úplne si pamätám, keď som bola v NYC na jazykovom pobyte a ráno som išla do školy, aká vôňa ma sprevádzala až do metra. Smrady z odpadkov a ryby nepočítam. 😀 Skôr vravím o tom rannom prebúdzaní mesta, keď sa len malé bistrá otvárali, ľudia sa len začali zbiehať na ulici a všetko len ožívalo. Slnko príjemne hrialo a ja som si so svojím ruksakom a asi 1237 stranovou knihou trielila na hodinu. Niekedy sa mi tento moment vracia, keď idem skôr ráno z domu. Povedzme si ale úprimne, to už dlho nebolo. 😀
Photo Roman Kopernicky
Šaty ANSWEAR // Tričko Tezenis // Sieťovaná taška Česká síťovka //Čižmy ZOOT
Ďalšiu spomienku čo mám je, keď sme išli s Romčom na motorke. Išle sme paradoxne iba sem na Devín, ale bolo pekné počasie, ideálne na motorku a už bolo možno tak 5pm. Slnko sa na nás usmievalo a ja som mala v sebe taký príjemný pocit slobody. Viete na tej motorke to prostredie vnímate tak 3D. Alebo skôr 4D. V aute ste v plechovej krabičke, ale na „mašine“ cítite všetko okolo. Vánok, prach, dážď, slnko..a presne viem, že som si užívala okolie a slnečné lúče. Momentálne na jazdu na motorke ani nepomyslím, keďže máme Milušu, ale hádam sa k tomu ešte vratím.
A čo sa týka tých vôní. Mám jednu zafixovanú. Vôňu mojej babky, ktorá už nie je medzi nami. Skôr je to vôňa jej krému, s ktorým sa stále natierala. Je to taká retro vôňa, tých typických krémikov z 90tych rokov. Teraz si ju vôbec ako na potvoru neviem vybaviť, ale verte alebo nie, niekedy ju cítim doma. Je to iba taký závan, ktorý rýchlo zmizne, ale je to tam. Zaujímavé je, že ja nič také nepoužívam. Že by nás prišla pozrieť z iného vesmíru?
Čo máte zafixované v pamäti vy?
